Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Svetová vojna a Slováci

9. 11. 2010
SVETOVÁ VOJNA A SLOVÁCI (s.30,32,34)
 
1. Dôsledky 1. SV na Slovensku (s.30)
- na vojnu narukovalo 450 tisíc mužov, z nich padlo skoro 70 tisíc
- na ich miesto do fabrík a na polia nastúpili ženy, deti a starci
- život roľníkov zhoršovali rekvirácie
- bol zavedený prídelový systém, vzrastal čierny trh, špekulácie i úžerníctvo
- stupňoval sa národnostný a politický útlak – cenzúra tlače a pošty, obmedzenie spolčovania a zhromažďovania, národovci boli pod policajným dozorom
2. Česko-slovenská spolupráca (s.30)
- Slováci snívali o národnej slobode, ale uvedomovali si, že sami to nedokážu, a tak sa čoraz viac zbližujú s českým národom a do popredia vystupuje myšlienka česko-slovanskej spolupatričnosti
- vznik snahy o dosiahnutie úplnej samostatnosti a spoločnej štátnosti Čechov a Slovákov
3. Česko-slovenský odboj v zahraničí (s.32)
- najviac Slovákov žilo v Amerike, preto práve tu vznikla organizácia zahraničných Slovákov – Slovenská liga, ktorá v roku 1915 podpísala Clevelandskú dohodu – prvý dokument podpísaný so zástupcami českých spolkov o vzájomnom spolužití vo federácii
- v roku 1918 bola podpísaná Pittsburská dohoda, ktorá hovorila o spoločnom štáte  a o autonómii pre Slovensko (za zahraničný odboj ju podpísal Tomáš Garrigue Masaryk)
- hlavná odbojová organizácia Čechov a Slovákov v zahraničí – Československá národná rada (ČSNR) vznikla vo Francúzsku vo februári 1916
- vedenie ČSNR : M.R. Štefánik, T.G. Masaryk, Edvard Beneš a Josef Durich
- cieľ ČSNR : zjednotiť odbojové prúdy Čechov a Slovákov v zahraničí
                       získať podporu pre vznik samostatného štátu zo strany Dohody
- tretím centrom zahraničného odboja bolo Rusko
- dôkazom našej podpory Dohody bolo pôsobenie česko-slovenských légií, ktoré bojovali vo Francúzsku, Rumunsku, Taliansku, ale najviac v Rusku
4. Domáci odboj (s.32)
- v Čechách odboj organizovala tajná spoločnosť Maffia
- na Slovensku v ťažkých podmienkach politickej perzekúcie pracovalo niekoľko skupín národovcov: v Martine – Matúš Dula, v Ružomberku Vavro Šrobár a  Andrej Hlinka
5. Vznik Československa (s.34)
- základom bolo, že dohodové mocnosti uznali Československú národnú radu v Paríži za dočasnú česko-slovenskú vládu
- predseda ČSNR T.G. Masaryk vyhlásil 18. októbra 1918 vo Washingtone Deklaráciu nezávislosti Česko-slovenskej republiky
- nato minister zahraničných vecí R-U Július Andrássy vyhlásil kapitulačnú nótu, ktorou súčasne uznal vládu ČSR a Juhoslávie
- samostatnú Česko- slovenskú republiku ako suverénny štát vyhlásil Národný výbor v Prahe 28. októbra 1918
- do procesu vznikania štátu vstúpilo aj Slovensko, keď novozvolená Slovenská národná rada v Martine 30. októbra 1918, bez vedomia o vyhlásení republiky v Prahe, prijala dokument - Deklaráciu slovenského národa (Martinskú deklaráciu)
- dokument vyhlásil rozchod Slovenska s Uhorskom a súčasne vyslovil súhlas s vytvorením česko-slovenského štátu
- použitie termínu „československý“ znamenalo len politickú jednotu, nie národnú
 
*SLOVÍČKA – rekvirácie, garancia, suverenita, separátny, rezolúcia, suverénny štát
 
 
Reklama