Imunoalteračné ochorenia
14. 11. 2010
Imunoalteračné ochorenia
Téma: Imunitný systém. Imunita. Vyšetrovacie metódy
Osnova: 1, imunitný systém. Imunita
2, vyšetrovacie metódy
Ad.1
IS má funkciu rozpoznať a zlikvidovať všetko „cudzie“ čo do org. vniklo zvonka alebo vzniklo v ňom. Sú to antigény. Delenie imunity:
1. Prirodzená (nešpecifická, vrodená) imunita má význam pri imunitnom dozore a obrane. Zahŕňa mechanizmy zdedené nezávisle od toho, či sa organizmus s nežiaducim činiteľom stretol. Medzi tieto mechanizmy patrí: a, fagocytóza – uskutoč. Bunkami fagocytmy, kt. očisťujú vnút. prostredie od všetkého nepatričného. Spolu s niektorými bunkami vytvárajú látky kt. majú zabíjačskú obranu, sú to prirodzené zabíjače. B, komplementový systém – súbor bielkovinovej krvnej plazmy, kt. poškodzujú membrány cudzorodých buniek. Aktivujú ho protilátky po väzbe s antigénom.
2. Získaná (špecifická) imunita sa rozvíja postupne v priebehu života, je špecifickejšia a účinnejšia hlavne u tých, kt. už prišli do styku s nežiaducim faktorom – antigénom. Najdôležitejší mechanizmus je pôsobenie špecifických protilátok imunoglobulínov. Najdôležitejšie sú: IgG (80%), IgA, IgM, IgE, IgD. Podľa prevažujúcej zložky imunitného systému možno imunitu deliť:
• Bunková imunita zabezpečujú ju T-lymfocyty. Je závislá od detskej žľazy (thymus- za hrudnou kosťou a je aktívna v detskom veku). Bunková imunitná reakcia zabezpečuje: obranu proti mikroorganizmom, kt. sa množia vo vnútri buniek, obmedzuje nádorové bujnenie – proti nádorová imunita, ničí cudzorodé transplantáty – transplantačná imunita, ničí bunky napadnuté vírusmi.
• Látková (humorálna) imunita – jej najdôležitejšou zložkou sú imunoglobulíny (Ig), kt. sa delia na triedy s rozdielnymi funkciami. Najviac imunoglobulínov (okolo 80%) patrí do triedy G (IgG). Najdôležitejším producentom imunoglobulínov sú plazmocyty v periférnom lymfoidnom tkanive a v kostnej dreni.
Ad.2
Diagnostika imunologických porúch sa nezaobíde bez laboratórneho dôkazu. Pri vyšetrovaní:
A, nešpecifickej imunity – hodnotenie fagocytovej aktivity leukocytov, vyšetrenie komplementu alebo jeho zložky v sére.
B, špecifickej humorálnej imunity – stanovenie imunoglobulínov a ich tried, Coombsov test (pri hľadaní protilátok proti erytrocytom), reumatoidné faktory (pri podozrení na niektoré reumatologické ochorenia), Bordetova – Wassermannova reakcia (pri podozrení na syfilis sa odosiela krv),
C, imunity sprostredkovanej bunkami – najčastejšie sa určujú lymfocyty T – rozetové testy. Kožnými testami (zisťuje sa rôzne dlhý čas po vstreknutí antigénu do kože) možno dokázať imunitu alebo precitlivenosť na niekt. antigény infekčného pôvodu (tuberkulín), ako aj neinfekčné antigény. Plátkovými kožnými testami sa zisťuje precitlivenosť na chemické látky.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.