Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ochorenia moč.ciest a obličiek II.časť od bodu AD.5

8. 5. 2010

AD. 5 Urolitiáza

-močové kamene sa tvoria v dutom systéme obličiek alebo v ostatných odvodných močových cestách

Výskyt:  4 % populácie, časté recidívy aj komplikácie

Zloženie kameňov:

Močový kameň je tvorený anorgan. látkami = kameňotvorné látky

vápnikové kamene – kalciumoxalátové – tvorené zo šťavelanu vápenatého; sú drobné, tvrdé, hrboľaté, ostré, sivé,

                                  - kalciumfosfátové – tvorené z fosforečnanu vápenatého;  sú makké,lámavé, drobivé,  vzn. často pri infekcii    moč.  ciest

                                  - kalciumkarbonátové

vápnikové kamene sú rtg-kontrastné

urátové kamene -     tvorené kys.močovou , sú tmavé, drobné, viacpočetné

cystínové – pri cystinúrii – vrod. metabol. porucha   

Príčina vzniku močových kameňov:

  1. zvýšené vylučovanie kameňotvorných látok močom
  2. znížená rozpustnosť kameńotvornej látky – napr. pri zmene pH moču /kys. močová – kyslé pH/
  3. podporné faktory v obličke a močových cestách:

a/infekcia močových ciest

b/pekážka v odtoku moču

c/znížená tvorba moču – nedostatok tekutín

Základom kameňa pri jeho tvorbe je organická látka, ktorou je bielkovina – tvorí jadro kameňa. Na jadre sa vyzrážajú kameňotvorné látky.

Príznaky:

  1. asymptomatický priebeh – kamene v kalichu al. v panvičke
  2. hematúria -  mikroskopická, makroskopická – keď kameň cestuje v moč. cestách
  3. bolesť obličiek – nefralgia alebo kolika

kolika vzn. pri cestovaní kameňov v moč. cestách; býva sprevádzaná vegetatívnymi príznakmi; pac. môže kameň vymočiť, väčší kameň sa môže v močovode zakliniť

Komplikácie litiázy:

  1. infekcia močových ciest, pyelonefritída
  2. prekážka odtoku moču – najčastejšie v močovode=> hydroureter, hydronefróza

Diagnostika:   USG, biochemické vyš. moču, Rtg – natívna snímka obličiek, i.v. vylučovacia urografia, kameň – chemická al. mineralogická analýza

Liečba litiázy:

veľa tekutín, diuréza nad 2 l /deň, aj v noci, diuretiká

diéta – podľa zloženie kameňa – oxalátové kamene: nie špenát, rebarboru, čaj, kakao

-          urátové – nie vnútornosti

pri vápnikových kameňoch – znížiť množstvo Ca v moči

špeciálne postupy: urátové k. – udržať alkalické pH moču, znížiť hladinu kys. močovej /Alopurinol/, Ca- oxalátové kamene – tiazidové diuretiká, neutrálne minerálne vody, fosfátové kamene – liečba infekcie

pohyb, kúpeľná liečba

ak je medikamentózna liečba neúspešná – rozstreľovanie kameňov = litotripsia

litolýza – rozpúšťanie urátových kameňov

chirurgická liečba – len ako súčasť celkovej liečby – urotómia, pyelotómia

Liečba obličkovej koliky:  analgetiká, spazmolytiká, veľa tekutín /per os, infúzie/, diuretiká, sedacie teplé kúpele, infúzie s mesocainom

KAMENE V MOČOVOM MECHÚRE

      starší muži, pri hyperplázii prostaty, pri poruchách inervácie moč. mechúra

ad. 6 Nádory obličiek a moč. ciest

Nezhubné /adenómy/ - časté

Zhubné

       Rakovina obličky  - adenokarcinóm obličky /Grawitzov tumor/ malígny, u dospelých

príznaky: hematúria, nefralgia, subfebrílie, niekedy bez príznakov a ohlási sa až metastázami /pľúca, kosti, mozog, pečeň/

Liečba: nefrektómia, cytostatická liečba

      Nefroblastóm  / Wilmsov nádor/ typický nádor detského veku, malígny, má rýchly priebeh, vyvíja sa z embryonálneho základu obličky

Karcinóm močového mechúra = papilokarcinóm – klkovitý, rozpadá sa, vedie k hematúrii

Nádory močovej rúry – papilómy

Ad. 7 Poranenia obličiek a moč. ciest

Obličky

1.       tupé – najčastejšie

                     - bez trhliny obličkového tkaniva

                      - s trhlinou obličkového tkaniva – intrarenálne – hematúria

               - subkapsulárne – hematóm pod obličkovým                                          puzdrom

                - úplné – krv vyteká do okolia

                    - s roztrieštením obličky /dilacerácia/ - veľké krvácanie, retroperitoneálny 

                                                                                          hematóm /krvný výron za pobrušnicou/

2.       priame /penetrujúce/ – ostré predmety, strelná zbraň

3.       iatrogénne – počas liečebného výkonu /cystoskopia, ťažké gynekologické operácie/

Močový mechúr

tupé –úderom pri naplnenom moč. mechúre

Močová rúra

tupé –úderom na hrádzu al.pri zlomeninách panvy

ad. 10 Vyšetrovacie a liečebné metódy pri ochoreniach obličiek a moč. ciest

1. vyšetrenie moču – chemicky

                                        - sediment, Addisov sediment, Hamburgerov sediment

                                         - mikrobiologicky /K+C/: dezinfekcia, moč spontánny /stredný prúd moču/, cievkovaný, resp. získaný suprapubickou punkciou, zisťujeme prítomnosť baktérií + citlivosť na ATB

pri bakteriúrii – významnosť ´= kvantitatívne stanovenie počtu mikróbov/1 ml moču

rýchla metóda - Uricult

2.vyšetrenie krvi = nepriamy ukazovateľ funkcie obličiek /urea, kreatinín, Na, K, vn. prostredie/

3. Rtg vyšetrenie

a/ natívna snímka – veľkosť obličiek, nepravidelnosť povrchu, rtg kontrastné kamene

b/ CT

c/i.v. /vylučovacia/ urografia – k.l. do žily, vylučuje sa obličkami – zobrazí dutý systém obličky + odvodné močové cesty

d/ retrográdna /ascendentná/ pyelografia – k.l. pri cystoskopii do močovodu – zobrazí odvodné moč. cesty

e/renálna arteriografia – zobrazí a. renalis + vetvy /nádory, cysty obličky, stenóza a. renalis/

   4. ultrazvuk /USG/ - veľkosť obl., kamene ap.

   5. rádoizotopové vyš.

   6. biopsia obličky – cez kožu, vpravo, dg. a klasifikácia glomerulonefritíd

   7. endoskopia – cystoskopia – vyš. výv. moč. ciest + operačná

Urologické operácie:

prístup – lumbotómia resp. brušná cesta

pyelotómia – na odstránenie kameňa z obličk. panvičky

endoskopické odstránenie kamienkov z panvičky

resekcia obličky – vyrezanie max. 1/3 obličky

heminefrektómia – odstránenie polovice obličky

nefrektómia – odstránenie obličky – pre nádor ap.

plastické operácie /panvička, močovod/

ureterotómia – pri zaklinenom kameni

cystotómia –

resekcia moč. mechúra – vyťatie chorej  časti steny, zmenší sa tým kapacita mechúra

cystektómia – odstránenie celého mechúra /nádor/

operačná cystoskopia – na biopsiu, odstránenie kameňa, cudzieho telesa, vypaľovanie papilómov

nefrostómia , cystostómia – vyústenie obličky.  al. mechúra navonok

Dialýza: učebnica

Transplantácia : učebnica

Poruchy vnútorného prostredia

Všetky životne dôležité procesy prebiehajú vnútri organizmu. Základom vnútorného prostredia je voda a elektrolyty. U zdravého človeka má vnútorné prostredie stálu hodnotu = homeostáza vnútorného prostredia.

V ľudskom tele prebieha neustála výmena vody a elektrolytov medzi bunkami, bunkovou tekutinou a krvou.

VODA

-všetky metabolické procesy prebiehajú vo vodnom prostredí

- v ľudskom tele sa nachádza 60% vody z hmotnosti celého organizmu = celotelová tekutina

- celotelová tekutina – rozdeľuje sa na vnútrobunkovú tekutinu /intracelulárna, ICT/ - 40% a mimobunkovú tekutinu /extracelulárna, ECT/ - 20%

- ECT sa delí na vnútrocievnu tekutinu /IVT/– 5% a medzibunkovú tekutinu /IST/ - 15%

-ECT a ICT majú rovnaký osmotický tlak

- voda môže voľne prestupovať všetkými bunkovými membránami

ELEKTROLYTY

Anorgan. látky v tele sa nachádzajú v podobe iónov = elektricky nabité častice, kladné al. záporné /katióny, anióny/. Ich roztoky dokážu viesť elektrický prúd, preto ich voláme elektrolyty. V ľudskom tele musí byť rovnovážny stav klad. aj záporných elektrolytov.

Kladné elektrolyty – katióny: Ca2+, Mg2+, Na1+, K1+, Fe3+ , sú zásadité

Záporné elektrolyty – anióny: – Cl1-,O2-, OH-,NO3-, sú kyslé

 

Na – je hlavným elektrolytom medzibunkovej tekutiny, udržuje rovnováhu vody, solí a ABR

Cl -  je najdôležitejším aniónom medzibunkovej tekutiny

K – je hlavným katiónom vo vnútri v bunkách

Minerály v ľudskom tele majú vždy stálu normálnu hodnotu: Na 135-145 mmol/l, Cl 95-110 mmol/l, K 3,8-5,4 mmol/l. Pri zmene minerálov v ľudskom tele dochádza k zmenám vnútorného prostredia.

ACIDOBÁZICKÁ ROVNOVÁHA – rovnováha kyselín a zásad v organizme

- na vyjadrenie kyslej al. zásaditej reakcie tekutín sa používa koncentrácia vodíkových iónov

pH = záporný logaritmus koncentrácie vodíkových iónov

-kyseliny – znižujú pH – uvoľňujú do roztoku H ióny

-zásady – zvyšujú pH – prijímajú H ióny z roztoku

- význam stálosti pH – 7,4 pre priebeh životne dôležitých metabolických procesov

- pokles pH – acidóza, vzostup pH – alkalóza

-  v organizme sa nachádzajú tzv. tlmivé systému na úpravu výchyliek pH /napr. bikarbonáty, hemoglobín, fosfáty, krvné bielkoviny/

NAJDOLEŽITEJŠIE PRÍZNAKY PORÚCH VNÚTORNÉHO PROSTREDIA

1. zmeny na koži – dehydratácia: koža suchá,, šupinatá, znížený turgor, suchý jazyk a ústna sliznica; hyperhydratácia: koža napnutá, opuchy

2. zmeny telesnej hmotnosti: dehydratácia – pokles, hyperhydratáciia – prírastok hmotnosti

3. zmeny diurézy – dehydratácia: oligúria; polyúria može zas sposobiť dehydratáciu

4. zmeny krvného obehu - ↓ECT:  ↓TK,↓prietoku krvi orgánmi, ↓náplň krčných žíl, tachykardia; ↑ECT: ↑TK, ↑ náplň krč. žíl, zlyhanie ľavého srdca

5. poruchy dýchania – hlboké Kussmaulovo dýchanie pri acidóze

6. ochorenie GIT – je častou príčinou zmien vn. prostredia /najmä vracanie, hnačky/; hypokaliémia – ileus

7. zmeny CNS - ↓ECT - ↓prietok krvi mozgom – NCMP; pri dehydratácii zmätenosť a iné zmeny vedomia /hlavne u starých pac./; ↓K – svalová ochabnutosť z narušenia nervovosvalového spojenia; ↓ Ca – tetania

PREHĽAD VYŠETROVACÍCH METÓD

1. Laboratórne vyš. metódy – vyš. elektrolytov v krvi /moči/, osmolality krvi, vyš. hematokritu, hemoglobínu

Astrupova metóda – vyš. pH krvi, pCO2

2. bilancia tekutín – meraním príjmu a výdaja tekutín

                                 - podľa hmotnosti pacienta

PORUCHY OBJEMU A ZLOŽENIA TELOVÝCH TEKUTÍN

 Dehydratácia

1. hypertonická prevažuje nedostatok vody nad nedostatkom sodíka /deplécia čistej vody/

príčina: strata pocitu smädu, nemožnosť piť, zvýšená strata vody tráv. al. dých. systémom

th: tekutiny per os al. v infúzii /5% glukóza/

2. izotonická nedostatok vody a sodíka je vyrovnaný

príčina: veľké krvácanie, súčasná strata vody a Na tráv. systémom, obličkami, ascites, hydroperikard, popáleniny

3. hypotonická – deficit Na je oveľa vyšší ako deficit vody

príčina: straty Na pri hnačkách, zvracaní, príjem veľkého množstva čistej vody

liečba: minerálky, presolené jedlá, inf. s prevahou elektrolytov

Hyperhydratácia – zvýšený objem telových tekutín, prevodnenie

1. hypertonická – zadržanie vody malé v porovnaní s veľkou retenciou Na

2. izotonická – v org. sa zadržiava voda a Na vo fyz. pomere

príčina: zlyhanie srdca, nefrotický syndróm, dekomp. pečeňová cirhóza

char. príznaky: opuchy, ascites, pohrudn. al. perikardiálny výpotok

Th: zníž. prívod vody a Na do org. a zvýšenie ich vylučovania - diuretiká

3. hypotonická – prevažuje nadbytok vody nad nadbytkom Na

príčina: do org. sa dostáva veľa vody a pritom sa nevylučuje /anúria/

 

PORUCHY  ELEKROLYTOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Hypokaliémia – znížená hodnota K v krvi: pod 3,5 mmol/l

príčiny: zvýšené straty K močom /choroby obličiek, podávanie diuretík, ch. nadobličiek – zvýš. produkcia aldosterónu

zvýšené straty K tráviacim systémom /hnačky, preháňadlá, vracanie/

znížený prívod K potravou

príznaky: svalová slabosť, meteorizmus, zápcha /hladké svalstvo čriev/, poruchy srdcového rytmu, zvýš. citlivosť srdcového svalu na digoxín

liečba: náhrada K per os /Kalium chloratum/, aj preventívne pri liečbe diuretikami, K v i.v. infúzii, Darrowov roztok

Hyperkaliémia – zvýšená hodnota K v krvi: nad 5,3 mmol/l

príčiny: porucha funkcie obličiek /ak. al. chron. nedostatočnosť/

zvýšené  uvoľňovanie K z buniek/acidóza, poranenie svalov, hemolýza/

zvýšený prívod K /lieky/

príznaky: poruchy srdcového rytmu, bradykardia, asystólia alebo fibrilácia komôr, zmeny psychiky – zmätenosť, nepokoj

liečba: infúzie hypertonickej glukózy s inzulínom /na podporu presunu K z IVT do ICT t.j. z krvi do buniek/, kalcium i.v., hemodialýza

 

PORUCHY  ACIDOBÁZICKEJ ROVNOVÁHY /ABR/

acidóza - pH≤ 7,4; alkalóza – pH ≥7,4

metabolické poruchy – vzn. pri zmene konc. bikarbonátov

respiračné poruchy – vzn. pri poruchách dýchania, keď sa hromadí CO2 v krvi

Metabolické poruchy ABR

1. metabolická acidóza – najčastejšia, vzn. zvýšenou tvorbou kyselín v organizme, ich zníž. vylučovaním alebo stratou bikarbonátov

výskyt : fyziologicky pri ťažkej telesnej práci – kys. mliečna; patologicky pri všetkých stavoch spojených s nedostatkom kyslíka v tkanivách: šok, srdcová nedostatočnosť ap., typicky pri dekompenzovanej cukrovke /zvýš. tvorba ketolátok/, obličkové zlyhanie /zníž. vylučovanie kyselín/, chron. hnačky /straty bikarbonátov/

organizmus kompenzuje metab. acidózu prehľbeným a zrýchleným dýchaním /Kussmaulovo dýchanie/

th:  liečiť zákl. chorobu, podávanie karbonátov per os al. v infúzii

2. metabolická alkalóza - zriedkavá

Respiračné poruchy ABR

1. respiračná acidóza – pri hromadení CO2 v krvi, pri ochor, DS /pneumónia/

2. respiračná  alkalóza – pri zvýšenom výdaji CO2 z pľúc, napr. pri hyperventilácii

- může vzniknout ve všech oddílech močových cest, 1-2% populace, častěji muži, tendence k familiárnímu výskyt, obecně vznikají, když kamenotvorné látky v moči svou koncentrací překročily kamenotvornou mez→krystalizace

Velikost kamenů: močový písek či krupice→močové kameny různých tvarů→vyplní celou dutinu(kalich, pánvičku) →odlitkové kameny

Druhy kamenů podle složení

1.      oxalátové kameny – 70%, kalciumoxalát, viditelné na RTG(přítomnost Ca2+), drobné, ostnité, tvrdé, tmavé

 2.      fosfátové kameny – fosforečnan vápenatý nebo fosforečnan amonno-hořečnatý, solitární, měkké, velké, odlitkové

 3.      urátové kameny – kyselina močová nebo urát

4.      uhličitanové kameny – bělavé, tvrdé

 5.      cystinové nebo xantinové kameny – drobné, velmi vzácné

- často jsou kameny smíšené – již vytvořené krystaly fungují jako krystalizační jádra a usnadňují usazování dalších látek

 

- některé komplexotvorné sloučeniny(citrát, pyrofosfát) mohou vázat Ca2+ a bránit vzniku kalciumfosfátu a kalciumoxalátu

Příčiny: zvýšená koncentrace litogenních substancí

1.      prerenální příčiny: zvýšená koncentrace dané látky v plazmě→zvýšená filtrace(např. hyperkalciurie a fosfaturie – zvýšená resorpce ve střevě→hned vyloučeno ledvinami X nadprodukce parathormonu nebo vitamínu D – odbourávání z kostí), hyperoxalemie – metabolický defekt při odbouráváni aminokyselin nebo zvýšená enterální resorpce, hyperurikemie – nadměrná syntéza, přivod nebo zvýšené odbourávání purinů

2.      poruchy ledvinové resorpce: často při hyperkalciurii, vždy na podkladě genetického defektu transportu při cystinurii(koncentrace Ca2+ v krvi pak udržována resorpcí ve střevě a mobilizací kostního materiálu; koncentrace cystinu sníženým odbouráváním)  

- sekrece ADH(pokles objemu, stres)→zvýšování koncentrace litogenních substancí                    - vliv pH – rozpustnost některých látek v moči závisí na pH, fosfáty – dobře rozpustné v kyselém prostředí, špatně v zásaditém→fosfátové kameny v alkalické moči, kyselina močová – disociovaná lépe rozpustná než nedisociovaná→tvorba močových kamenů zvýhodněna v kyselém prostředí

- litický vliv – městnání moči při obstrukci močových cest, výskyt krystalizačních jader kamenů(bakterií, nekrotických či kalcifikovaných buněk, cizích těles), čím větší doba zachycení krystalů v moči, tím vyšší riziko(krystal funguje jako krystalizační jádro)

 Důsledky: blokování odvodných močových cest→napínání svaloviny ureteru→bolestivost(renální kolika), →hydronefroskleróza(následky mohou zůstat i po odstranění kamenů), pruchod malých kaménků do močové trubice→bolest, městnání a tlakové postižení sliznice→možnost uchycení infekce→zánět močových cest→změna pH moči(alkalizace) →podpora tvorby fosfátových kamenů, většina kamenů nemá dlouho žádné příznaky, případně jen mikroskopickou hematurii

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.